HISTÓRIA

Kde sa vzali pece a krby?

Ohnisko, kachle, pece krby aj moderné radiátory ... Všetky tieto vychytávky slúžili a slúžia na vykurovanie našich obydlí. Ich história začala v čase, keď človek skrotil oheň.

Plamene zapálené pri búrke vedeli naši predkovia využiť už pred 1,4 miliónmi rokmi. Rozložiť sami oheň ale zvládli až o milión rokov neskôr. Od tej doby bolo ohnisko alebo iný zdroj tepla súčasťou každého kmeňa a rodiny.

Hradný luxus

Podlahové kúrenie, ktoré poznali Rimania, bolo veľmi náročné na spotrebu dreva. Po zániku Západorímskej ríše (v roku 476) sa preto prestalo používať. Európania sa vrátili späť k otvoreným ohniskám, ktoré začali obstavovať kameňmi. Ohniská najprv bývali uprostred miestnosti, časom sa ale presunulí do rohov a z troch strán okolo nich vyrástli kamenné steny. Vznikli tak prvé krby. Obľúbené boli po celý stredovek hlavne na hradoch. Vidiečania mali skôr piecky z hliny a kamenia.

Kachľová nádhera

Už v 10. storočí sa v západnej Európe začala rozvíjať aj stavba kachľových pecí, ktoré poznáme z neskoršej doby aj z českých a slovenských zámkov. Najväčšou výhodou "kachľoviek" bolo, že aj po vyhasnutí ohňa dokázali udržať v miestnosti teplo. Navyše bolo po probléme s dymom i otravným popolom a sadzami. Oheň bol proste zatvorený vnútri. Na panských sídlach sa kachľové pece stavali tak, aby sa do nich prikladalo z chodby a honorácia nebola rušená. Od 18. storočia sa jednoduché kachľové pece rozšírili aj na vidiek.

Horúce krabice

Revolúciu vo vykurovaní priniesli až radiátory. Ten prvý si nechal patentovať pruský obchodník Franz Karlovič San Galli v roku 1857. Radiátorom sa spočiatku hovorilo horúce krabice a stali sa veľmi populárnymi, pretože dokázali skvele vykúriť celé miestnosti. Radiátory boli najprv naplnené horúcou parou, ktorá sa do nich privádzala rúrkami z jedného veľkého kotla. Paru neskôr nahradila horúca voda. Vďaka radiátorom tak vznikol systém ústredného kúrenia používaný dodnes.

zdroj: Časostroj 9/2015

Po stáročia boli v ľudských obydliach na vykurovanie používané kachľové pece. 

Stavali sa klasickou technológiou "na hlinu" - výmurovka ohniska bola hlinou previazaná s opláštením. Keramický plášť sa nahrial spaľovaním dreva v ohnisku. Z dôvodu rôznych tepelných zón v peci dochádza k nerovnomernému ohrievaniu plášťa pece a následne k pnutiam a drobným trhlinám v plášti pece. Týmto môže dochádzať k možnému, ale veľmi nežiadúcemu úniku spalín do interiéru. Ale napriek tomu dobre postavená kachľová pec produkciou sálavého tepla a záporných iónov je pre ľudský organizmus najväčšou výhrou.V nedávnej minulosti sa rakúsky kachliar Josef Ortner začal zamýšľať nad týmito nedostatkami tradičného spôsobu výstavby. Na základe štúdia termodynamiky a vlastných praktických skúseností vypracoval kompaktný novodobý systém, ktorý otvára kachliarskym majstrom nové dimenzie v oblasti techniky a dizajnu stavby kachl'ových pecí. Nový stavebný systém spočíva v inom konštrukčnom riešení stavieb s použitím novovyvinutých materiálov na stavbu hypokaustu.V posledných rokoch sa veľký dôraz kladie na tesnosť pece a kvalitu spaľovacieho procesu. Veda a vývoj neustále napredujú. Požiadavky na kvalitu bývania rastú, trendom sú nízkoenergetické domy, nízkoteplotné sálavé vykurovacie systémy a využívanie obnoviteľných zdrojov energie - spaľovaním dreva a biomasy. Všetky tieto požiadavky je možné splniť použitím kvalitnej kachľovej pece ako hlavného zdroja. Samozrejme, že nemám na mysli klasickú kachľovú pec postavenú klasickou technológiou stavby na hlinu. Po stáročia zaužívaný pojem kachľová pec zostane i naďalej, ale len ako vonkajší plášť, opláštenie pece, kde môžeme tradičné steny z glazovaných kachlíc nahradiť omietanými, ale sálavými plochami. Pokrok nastáva vo vnútornom usporiadaní pece. Použitím vhodných a vysokokvalitných materiálov na stavbu ohniska dochádza ku kvalitnému spaľovaniu dreva a biomasy. Spaľovací proces môže byť riadený a temer bezzbytkový, Vysoké teploty v ohnisku pecných vložiek nám umožnujú použiť v stavbe teplovodné výmenníky bez rizika dechtovania komínových prieduchov. Výkon teplovodného výmenníka pohodlne pokryje požiadavku ohrevu teplej pitnej vody; Vykuruje sa teplou vodou z rozvodu ústredného kúrenia, alebo elektrickým káblom na nočný prúd.Spaliny z pecnej vložky alebo tirolského ohniska môžeme napojiť na Ortnerov KMS systém (Keramik - Modul - Speichersystem), ktorý vďaka materiálovým komponentom ako alumíniumsilikát a silíciumkarbid má výbornú tepelnú vodivosť a zároveň vysokú akumulačnú schopnosť. Akumulačný systém sa skladá z presných tvárnic, ktoré umožnujú rýchlu a bezprašnú montáž. Spalinový kanál má po celej dĺžke priemer 18 cm, vykazuje minimálny odpor prúdenia (cca 0,4 Palm) a zabezpecčuje čistú prevádzku bez usadzovania sadzí.